Máte doma malého krikľúňa, ktorý vám už svojím krikom a plačom vytvoril nejednu vrásku na čele? Univerzálna rada, ako skrotiť kričiace batoľa, asi neexistuje. Máme však pre vás niekoľko podnetných tipov, ako návaly hnevu vašej ratolesti zmierniť.
Prečo dieťa plače?
Záchvaty hnevu u detí do štyroch rokov spája jedno: hnev dieťaťa, pretože nedostalo, čo chcelo. Možno sa to nezdá, no dieťa vás nechce cielene vytočiť, len nevie ovládnuť svoje emócie na vzostupe. Inak povedané, priam zúfalo túži po niečom, čo nemá a nevie to vyjadriť inak ako zúrivým plačom. Kým deti približne do dvoch rokov túžia po jedle, suchej plienke alebo obľúbenej hračke, trojročné a staršie deti zas plačom ukazujú svoju moc a chcú vás zmanipulovať. Sú si totiž vedomé svojich potrieb a skúšajú, nakoľko si ich môžu presadiť. Ako detský hnev zmiernite?
Snažte sa hnevu predchádzať
Dieťaťu sa snažte venovať pozornosť a nechajte aktivity na jeho výbere, ak je to čo i len trochu možné. Čím väčšiu slobodu mu poskytnete, tým menší priestor ostane na hnev. Pozorujte, čo dieťa najčastejšie rozruší a snažte sa podobným situáciám vedome vyhýbať. Ak viete, že býva dieťa nervózne, keď prichádza hlad, predchádzajte mu tým, že budete pri sebe nosiť vždy niečo malé na zahryznutie.
Ak k nejakej spornej situácii napriek vašej snahe príde a vám začnú tiecť nervy, nebojte sa neskôr dieťaťu priznať, že ste urobili chybu a prehnali to so zlosťou. Mýliť sa je ľudské, práve to by malo vedieť aj vaše dieťa. Ak urobí neskôr chybu, bude preň normálne sa ospravedlniť. Tieto situácie si určite otestujete v praxi na detskom pieskovisku alebo ihrisku pri požičiavaní hračiek, sme si istí.
Aj ignorácia je riešenie
Drobec sa hnevá a vy už neviete ako ďalej? Ak neubližuje sebe alebo niekomu inému, jednou z možností je jeho správanie ignorovať. Pokiaľ mu vôbec nebudete venovať pozornosť, prípadne odídete z miestnosti, prestane ho hnev baviť. Nebude mať totiž komu svoj plač a emočné „výlevy“ adresovať. Avšak, ak budete ignoráciu ako zbraň používať často, po čase prestane byť účinná a stratí efekt.
Hlasný krik nasledujte pokojným vysvetľovaním
Nebojte sa, krik nebude trvať večne. V jednom momente sa dieťa utíši, pretože potrebuje, aby ste mu jeho problém pomohli vyriešiť. Ak je hnev neúnosný a vy sa nachádzate na verejnosti, odíďte s dieťaťom na pokojnejšie miesto, ktoré nebude znamenať stres ani pre jedného. Zvoľte pre upokojovanie drobca najbližšiu lavičku alebo odíďte z parku do auta, kde vám nebudú hroziť nepríjemné pohľady okoloidúcich.
Ak záchvat plaču a kriku pominul, vráťte sa opatrne k jeho príčine a snažte sa ju vyriešiť. Poukážte na to, čo je správne a čo nie. Ak dieťa rozplakal fakt, že nedostalo napríklad cumeľ, od ktorého sa ho snažíte odučiť, alebo hrkálku či “hryzátko”, ktoré spadlo na zem, to, že sa utíšilo, neznamená, že mu ho teraz dáte. To by bola chyba!
Za plačom môže byť aj nedostatočná komunikácia
Vie vaše dieťa slovami vyjadriť, čo potrebuje, no napriek tomu váš nesúhlas vedie ku konfliktom? Čím je dieťa samostatnejšie, tým horšie vníma fakt, že sa bez vašej pomoci niekedy jednoducho nezaobíde. Deti, ktoré majú približne dva a pol roka, disponujú slovnou zásobou približne päťdesiatich slov. Napriek tomu je pre nich často ťažké vyjadriť svoje potreby. Nájdite si vlastný spôsob, ako sa dohovoriť a ako si porozumieť. Pokojne využite znakovanie alebo iné signály, bude sa vám fungovať jednoduchšie a záchvaty hnevu sa zmiernia.
A napokon jedna pozitívna správa pre všetkých rodičov - raz záchvaty hnevu nadobro pominú!