Ide sa jesť, alebo začína naháňačka po kuchyni? Veru aj takto to vyzerá v niektorých domácnostiach so snahou dostať do našich neposedkov aspoň niečo z obeda. My sme sa postupne dopracovali do rovnakej fázy stravovania hoci som si hovorila, že nikdy nebudem svoje dieťa takto naháňať. Nuž, ako sa vraví, nikdy nehovor nikdy a naozaj častokrát si s lyžicou v ruke zlepšujem svoju kondičku napriek tomu, že sa už vie najesť aj sama. Nechcem však predbiehať udalosti a tak začnem pekne od „malinka“.
Od mliečka k príkrmom
Nezdá sa to keď ide jeden deň za druhým, ale až sa obzriete späť, hneď vidíte ako ten čas letí. A tak preletelo aj prvých šesť mesiacov nášho „mimča“ a obdobie pohodlného dojčenia bolo treba doplniť o nové zážitky z jedenia. Zmena pre drobca a zároveň zmena pre vás, pretože jedlo treba zrazu vhodne pripraviť a primerane zohriať. Spočiatku sa vám pri príprave prvých nemliečnych príkrmov môže zdať, že trávite až priveľa času v kuchyni. Tomu sa môžeme veľmi ľahko vyhnúť. Nemusíte predsa variť každý deň. Máme chladničky, mrazničky, mikrovlnné rúry, ohrievače detského jedla, super rýchle a super úsporné sporáky... Ale už zasa prebieham. Začína sa predsa mrkvou. Alebo aspoň tak nám to poradia pediatri alebo odborné príručky. S prípravou mrkvy nie je až toľko práce, jednu, dve malé mrkvičky uvaríte ľavou zadnou. Niekomu zachutí, niekomu nie. Zábava to určite je, hlavne keď vidíte všetky tie grimasy, ktoré pri tom dieťa dokáže vystrúhať. Jedna lyžička, dve lyžičky... Bola to drina, ale preskákali sme to :). To bolo radosti, keď prišiel na rad zemiačik, s mrkvou, samostatne, neskôr brokolica, cukina, karfiol atd. Tak a teraz keď ste už v štádiu, že máte na výber a môžete mixovať a kombinovať, nadišiel ten správny čas zapojiť všetky naše spomínané technické vymoženosti a netráviť mladosť v kuchyni. Navarte si viac druhov takýchto zeleninových, či zeleninovo-mäsových „polievočiek“ a šup s nimi do mrazničky. Dobré je nalepiť si na nádobky čo ste uvarili aj kedy, aby ste sa v tom ľahšie vyznali a mohli jedlá striedať, keďže také pretlačené to vyzerá všetko takmer rovnako. Stane sa, že naozaj nestíhate, vtedy si dokážete pomôcť hotovými príkrmami. Na každom je uvedené od akého veku dieťatka sa môžu podávať, čo obsahujú, takže stačí „trafiť“, ten ktorý bude práve vášmu jedákovi chutiť. Lebo tak ako nám niečo chutí a niečo nie, tak s deťmi je to rovnaké (za žiadnych okolností pred deťmi nedávajte najavo, že vám tá ich „gebanina“ nechutí). Moja malá preferovala jednu konkrétnu značku, hoci keď sme sa už priklonili k tomu, že nakúpime aj nejaké hotové príkrmy, chceli sme pestrosť.
V našom prípade sa tak ako pri iných veciach aj pri jedení striedali dni, kedy som nestíhala naberať na lyžičku, tak rýchlo otvárala ústa a prehĺtala, s dňami, kedy aj pár súst predstavovalo „trápenie“. Viem, že to nie je najsprávnejšie, ale vtedy som mala nachystanú vodičku vo fľaške. Niektoré jedlá sa horšie prehĺtajú a hlt nejakého nápoja (najlepšie nesladeného) pomohol.
Správny čas a stolovanie
Či sa mi to páčilo alebo nie, niekedy nezabrala ani voda na zapitie. Jednou z príčin bolo, že dcérka jednoducho nebola hladná, alebo jej „dnešné menu“ nechutilo. Nezostávalo mi nič iné, len sa uspokojiť, s jednou, dvoma lyžicami ktoré zjedla. Nenútila som ju, lebo som videla, že to nemá význam. Keď bola hladná a chutilo jej, „zmastila“ celú misku (niekedy aj viac). Hlavne som vedela, že čo jej bude chýbať, si doplní mliečkom. Pomôže, keď si zo začiatku budete zapisovať čas a zjedené množstvo. Môže sa vám to zdať ako nezmysel, ale za vyskúšanie nič nedáte a aspoň trochu to dopomôže k zisteniu a nastaveniu vyhovujúceho stravovacieho intervalu. Ja som si tak zapisovala dokonca aj časy dojčenia, lebo som bola stále ospalá a zapamätať si aj takúto banalitu bolo pre mňa nesmierne vyčerpávajúce. Neskôr, keď sa dcéra „rozpapala“ a dopracovali sme sa k trojhodinovým intervalom, už som túto pomôcku nepotrebovala.
Pri stolovaní, a nielen pri stolovaní, by sme mali ísť deťom príkladom. Preto sa veľmi nečudujem, keď dcéra neustále odbieha od stola. Okrem toho, že s ňou všetci „čerti šijú“ a neobsedí na jednom mieste, ja som jej žiaľ tiež nie najlepším príkladom. Od stola odbehujem niečo podať, niečo prihriať, niečo naložiť, priložiť a pod. a aj keď to robím s dobrým úmyslom, ukazujem jej, že sa to smie a akosi ma aj v tomto napodobňuje. To je ale teraz. Preto „zlaté časy“, kým nesedela a kŕmila sa v polohovateľnom ležadle a neskôr v detskej stoličke. Keď si na toto obdobie zaspomínam, hreje ma pri srdci. Jedenie bol taký malý zábavný rituál. Dokázali sme takto stráviť aj hodinku, pretože ako som už spomenula, všetci „čerti ňou šijú“ a bolo tomu tak aj vtedy (len bez utekania od stola) a preto sme si jedenie spájali aj s hraním. Okrem toho, že sme kŕmili zvieracích kamarátov, dokázali sme zababrať nejedno leporelo.
Opäť mi nedá nespomenúť múdre príručky, ktoré hovoria, že pri jedení sa nemá pozerať televízor, nemá sa dieťa rozptyľovať inou činnosťou, no realita je iná. Určite mi nejedna z vás dá za pravdu, že radšej dieťa pri jedení nejako zabaví, len aby sme ho pri tom šikovne a nenápadne nakŕmili. Hlavne aby jedlo (môže ale nemusí platiť pre dobrých „jedáčikov“) :). Časom si deti privlastnia všetky pravidlá správania sa pri stole, najmä ak ich v správnej forme vidia denno-denne u svojich rodičov (tiež nie som dokonalá, musím túto „chybovosť“ napraviť“).
Ležadlo a stolička, alebo dva v jednom
Čo to o jedení sme si už povedali a tak je načase zamerať sa na to „kde“ deti jedia. Od narodenia sme používali praktické polohovateľné ležadlo. Presúvala som v ňom dcérku so sebou po celom dome, vždy tam, kde som potrebovala čo to spraviť. Ešte aj do kúpeľne so mnou takto „chodila“, aby nebola v izbičke sama a plačom sa nedožadovala mojej prítomnosti. V ležadle spokojne sledovala čo robím a neskôr sa v ňom i zahrala. So zavedením príkrmov nám ležadlo chvíľku poslúžilo aj na kŕmenie, pretože dcéra v tom čase ešte sama nesedela. V súčasnosti máte nespočetné množstvo možností. K dispozícii sú rôzne druhy ležadiel, polohovateľné, s pestrofarebnými hrazdičkami, niektoré aj s funkciou vibrovania či hojdania. Až prekročíte ďalší medzník v živote bábätka, ktorým je samostatné sedenie, nezaobídete sa bez stoličky na kŕmenie. Pri jej výbere dbajte na niekoľko dôležitých kritérií. Medzi najdôležitejšie patrí stabilita a bezpečnostné pásy, aby z nej dieťa nemohlo vypadnúť alebo sa so stoličkou prevrhnúť. Mala by byť vyrobená zo zdravotne bezpečného a tiež dobre udržiavateľného materiálu. Budete ju používať niekoľko krát denne a to znamená aj čistiť ju niekoľko krát denne :) (hm, a keby len stoličku). A ešte aby som nezabudla. Pultík je veľmi praktický. Myslím, že už ani nie je detská stolička, ktorá by ho nemala a nedal sa odňať (ak nerátame zdedené „klenoty“ v podobe drevených stoličiek, ktoré sa dajú rozložiť na stolík a stoličku).
Ak sa rozhodnete, že sa chcete vyhnúť kúpe dvoch vecí, teda ležadla a stoličky, v ponuke sú už aj multifunkčné stoličky, ktoré je možné používať od narodenia až do troch rokov, v závislosti od výšky a váhy dieťatka. Takéto stoličky majú zvyčajne pod celou plochou priestranný košík, ktorý je šikovným odkladacím priestorom nielen pre spoločných „zvieracích“ stravníkov, či podbradníky. A k niektorým typom sa dajú dokúpiť hrazdičky ako majú samostatné ležadlá.
Jedenie ako zážitok
Ozajstná radosť z jedenia prichádza, keď môžeme roztlačené jedlo zamieňať za celé kúsky. S tým sa spája aj známe „ja sám“ a ako inak, najlepšie s rukami, lebo tá lyžica nie a nie pristáť v ústach :). Ale všetko treba trénovať a zdokonaľovať, aj jedenie lyžicou. Aby to netrvalo celú večnosť, skúste sa striedať. Jednu lyžicu ja, jednu dieťa, jednu za maminu, jednu za tatina, za babičku, za dedina (veď to poznáte), platilo to na nás, tak prečo to neskúšať na naše deti. Prípadne použite fintu, ktorá zaručí, že aspoň niečo sa dostane aj do úst. Deti sú zvedavé, všetko dávajú do úst, ochutnávajú, zisťujú konzistenciu a tak ak máte „horšieho jedáka“, skúste mu na tanieri ponúknuť viac druhov zeleniny na výber, nech sa teda kŕmi sám. Rovnaký spôsob môžeme uplatniť pri desiatej či olovrante, len zeleninu vymeníme za ovocie. Skvele funguje aj také, pomenujme to že „tandemové“ jedenie, je naozaj na nezaplatenie. S kamarátkou sme si takto „vypomáhali“, keď naše dve dcérky mali asi rok a pol a trávili spolu doobedia. Raz sa obedovalo u nás, raz u nich. Ani kŕmiť sme ich nemuseli. Opakovali jedna po druhej a nám zostávalo po nich iba spratať.
Jaaaj. Skoro som zabudla na rožky. Deti, ktorým už podávame aj lepok skvele zabaví kúsok rožteka alebo krajec chleba. Lopatku a metličku pripravte do pozoru, keďže zábava v podobe „žužlania“ pečiva = kooopeeeec omrviniek po celej kuchyni. Hlavne deti za to nenapomínajte. Neustále napomínanie pokazí každú zábavu a táto je naozaj neškodná. Následne, keď vás budú vidieť zametať, či utierať pultík a stoličku, aj to je cesta ako im ukázať pravidlá.
Detské vysoké stoličky ako aj detské ležadlá nájdete na www.kociky.sk
Mamička Baška